Výlet pokračuje smer Kostarika. Odlet bol v celku pohodový, teda keď nepočítam to, že kvoli lietaniu po úradoch (kde som mimochodom nič nevybavil) som mal na zbalenie asi 8 minút. Ale nevadí, však aj preto mám malý baťoh.
Nepríjemný zádrhel bol ešte vo Frankfurte. Costa Rica víza nevyžaduje, ale je treba imigračnému úradníkovi vysvetliť, kedy a ako opustíš krajinu -- ideálne spiatočnou letenkou. Na to som bol od StudentAgency upozornený (trochu nevyberavo -- žiadosťou o podpísanie, že nenesú zodpovednosť za problémy s imigračným). Verím, že by som to u imigračného ustál (chcel som ísť busom do Panamy). Ale až vo Frankfurte na check-ine mi pani oznámila, že letenku, nie bus, vyžaduje letecká spoločnost Condor, ktorou letím. Ale že v pohode, že ujo vedľa z Last Minute Travel Agency mi može vystaviť letenku a hneď ju aj zrušiť, a to iba za stornovací poplatok bratských 100 EUR. Mlbl.
Let bol inak moc príjemný. Leteli sme nocou, ktorá bola o 6 hodín dlhšia, prestávka v Dominikánskej republike v Santa Domingo, kde pár ludí vystúpilo a pár nastúpilo, a potom prílet do CR, imigračným som iba prešiel, a vonku mi teplo vyrazilo dych.
Na letisku už ma čakala Caro s jej mamkou, zaviezli ma domov a naraňajkovali ma. Gallo pinto, samozrejme. Pár dalších dní som strávil u nich v rodine, túrkami v blízkych horách, na futbalovom zápase 9 ročného synovca Marcela, pomáhal som Rebeke v práci vyložiť nejaké stoly (viezla ich firemným Fordom F-250, čo je light-cargo truck, s motorom z autobusu, velký že keď ho chcem odfotiť tak sa mi nezmestí do foťáku). Práca vyzerá tak, že 5 minút vykladáme stoly, a potom sa 2 hodiny kecá. Večer sme boli kuknúť na motokrosovom predstavení, kde opičáci skákali na rampách (závodníci z Japonska, Chile, Francuzka, Španielska a jeden Kostaričan). Ďalší deň v mestečku Cartago, spolu s pokusom navštíviť vulkán, ale vyrazili sme moc neskoro a aj tak bola hmla (začínam mať pocit, že vulkány nemajú a je to iba propaganda na lákanie turistov.. :-). No a v pondelok sme s Oskarom, ktorý "tento týždeň nemá moc práce", vyrazili kuknúť krokodílov, kuknúť na jeho pozemok, kde plánuje postaviť barák a potom na pláž.
Pláž Jaco beach a vedľajšia Playa Hermosa je na surfovanie ideálna. Dva roky dozadu tu bol surfing world-cup, a celá pláž je posiata surfermi, plávajúcich je tu minimum. S Oskarom sme zamierili k surfing lessons & rental stánku, znalecky obzreli surfy a objednali hodinu výuky začiatočníkov. Učil nás akýsi španiel, ktorý obcestoval svet, ale iba pláže. Na surfe sa mi začína pomaly a nevýrazne dariť. V zmysle že keď nechytím vlnu, tak zhruba viem prečo, ale inak ich chytám. K akrobacii to má daleko. A z pádlovania hrozne bolia ruky. No, ešte pár rokov a bude to lepšie..
Hotelík kde bývame je prekrásny, s bazénikom, wifinou a hammackmi. Všade je to tu plné amíkov (green-gou), ktorý ma celkom vytáčajú, páč sa vobec nevedia chovať, akoby vôbec nerešpektovali túto krajinu. Kostaričania z nich tiež nie sú na mäkko, ale prinášajú im peniaze..
Dnes sa vraciame do Heredie, zajtra totiž do Kostariky priletí kámoška Pavlína, ktorá je v Dallase na konferencii, po ktorej má týždeň voľna, tak si urobí výlet :-)
Počasie je prekrásne a ani už nie som toľko spálený.
