1. septembra sa Nantucket premenil z letoviska plného turistov na pokľudný ostrovček s pár obyvatelmi. Galériu sme mali otvorenú iba pár hodín denne, viac to nemalo zmysel, neboli turisti. Zmenilo sa aj počasie, navečer už iba plavky nestačili. Boli sme už teraz pripravit drevo na zimu a začali sme s Paulom chodit na oceán na ryby. Chytil som čosi čomu hovoria bluefish, ale slovník mi to preložiť nevie. Tiež sa mi raz do silonu zamotal vták, musel som ho chudáka odmotávať.. V mori sa občas objavila čierna hlava, chvilu na hladine a chvílu pod -- tuleň. Ryby sme vykuchali a Paul z nich robil šalát alebo filet, výborné :-).
Aj rodinná situácia doma u Paula sa zmenila, keď sa mu prevalilo jeho záletníctvo s Beth. Bolo zaújmavé sledovať vývoj celej situácie od začiatku leta, kedy sa s ňou zoznámil, ako sa "z verného manžela z šťastného manželstva, ktorý by ženu nikdy nepodviedol", stal človek schopný morálne vysvetlit svoje chovanie v "nikdy nefungujúcom manželstve".
David a Caroline sa 22. septembra vracali do Kostariky (Caroline 20., David 22.) a pozvali ma, že možem íst s nimi. Poďakoval som sa, ale keď to opakovali 50 krát, tak mi došlo, že to myslia vážně a súhlasil som.. Wow, objednali sme letenku a bolo.. :-)
Na ceste do Kostariki sme prespali v Hyanis u Davidovej známej. Ten deň som potreboval potenciálnemu klientovi napísať jeden doležitý e-mail, deadline som mal v noci (aby ho mal ráno v pošte). Bohužial spoločenský večer sa vyvíjal smerom nekompatibilným s písaním obchodného zdelenia, a to dosť drasticky. Pamatám si len, že som sa vedome snažil o silný minimalizmus, aby som eliminoval počet nezmyslov.. Ráno som to po sebe čítal a síce kus chýbal, ale inak to poskladané ako tak zmysel dávalo.. :-)
Do San Jose sme prileteli navečer a išli sme na narodeninovú oslavu Davidovej matky. Celá rodina bola z mojej návštevy v pozore, úsmevy od ucha k uchu, keď sa ma pýtali, či som hladný a povedal som, že ani nie, tak to bolo faux paux, lebo očividne mi chceli urobiť radosť.. Tak som sa radšej opravil, že to vonia výborne a že rád skúsim. Ryža s fazuľou, prekvapivo.. :-). Potom sme išli domov k Davidovi. David má v centre dom, alebo skor dačo ako klub (hovoria tomu zámok), v ktorom robia rozne akcie. Fotky z domu a z akcií sú na http://www.artedevibrar.com. Býva tam s Valériou z Argentiny, Manuelom z Mexika a súrodencami Philipe a Paulou z Kolumbie. Valéria je fotografka a má na starosti business - management akcií, Manuel maluje, Philipe a Paula sú interiéroví architekti, ktorý sa s domom vyblbujú -- na každej akcii dom vyzerá inak. Akcie majú rozne, pravidelne mávajú rannú jogu, štvrtovú výuku Tanga, včetně tzv. milongy - tangovej after-party. Občas sa v dome natáčajú reklamy alebo módne prehliadky. Teraz David vyjednáva s jednou Kostarickou televíziou, že bude mať v dome reláciu o varení -- David buďe kuchár, ja budem jest.. :-)
Pochodil som trochu po centre San Jose a je to pre mna tažké -- všetko je tu tak nejak mierne iné. Ale úplne všetko, v obchode kukám na potraviny a neviem, čo je čo. Ovocia tu maju habadej, vatšinu ani nepoznám. Veľmo sa mi smiali, ked som povedal, že papajas jem prvý krát v živote... Platí sa tu colones a som tu milionárom -- 500 kolones je 1 USD. Vybral som z bankomatu na pobyt tuná 200.000, vypočítat koľko je to korún nechám láskavému čitatelovi.. ;-)
Bol som si vybavit kostarickú SIM-ku, lebo som zistil, že Vodafon v Kostarike nemá pokrytie :-(. Mám teda teraz nové číslo, (+506)89082948, aj s mobilným internetom, aj keď dosť pomalým. A pokrytie je iba v mestách, často som bez signálu. Inak keď som hladal obchod, kde predávajú SIM-ky, pochopil som, že to tu bude tvrdé. Jednoho černocha, ktorý teda konečne vyzeral, že anglicky vie, som sa spýtal, kde sa dá SIM-ka kúpit, povedal kilometer rovno a potom doprava. Keď som sa pýtal na názov ulice, schuti za zasmial a povedal, že oni názvy ulíc nepoužívaju, a že "enjoy Costa Rica"..
Mali sme hodinu tanga, ja som teda na tančenie drevo, ale bolo to celkom zaújmavé, v podstate chodza, kedy muž vedie ženu (teda ženu -- v mojom prípade 60 ročného tanečného profesionála z Vermontu, USA). Po jednej lekcii zo mna žiadny preborník nie je, ale proste bolo to zaujmavé.. :-)
Boli sme u Caroline, jej brat (Oskar, 24) má malú stavebnú firmu, postavil v San Jose nemocnicu. Zlatučký chalanisko, povedal že musím skúsit piňakoládu, vytiahol z ladničky ananás, kokosovu zmes a rum a piňakoláda bola na svete :-). S Davidom a Caroline sme sa chceli íst kuknút na sopku pri San Jose, je to ževraj najvačší aktívny vulkán na svete, ale kolo na jeepe sa nám polámalo, urobilo bác. Videl som ho z okienka, že nás predbehlo.. :-( - mali sme uvolnené šróby. Naštastie sme išli pomaly a nikomu sa nič nestalo (ono na tých deravých cestách sa rýchlo ani íst nedá), a hned nám zastavil chlapík, ktorý vytiahol náradie, sám behom chvilky koleso vymenil za rezervu a zase odišiel.. K vulkánu sme ale aj tak nedošli a išli sme k Davidovmu bratovi, ktorý býva v horách, má zahrádku asi ako mávame my, ale pestuje tam banány, avokádo, mango, ananas, kávové boby, cukrovú třtinu a pár druhov ovocia ktorých španielsky názov si nepamatám a anglický netuším.
Včera sme išli do San Isidria, čo je serpentínami cez hory smerom ku Pacifiku. Išli sme autobusom v noci, v preplnenom autobuse sme 3 hodiny stáli. V meste nás vyzdvihol Davidov známy (v BMW dovezenom z USA, loď z NYC do Kostariky stála $900, btw), a išli sme k nemu na dom. Býva pri rieke a chová iguany, už v noci to tu vyzeralo fantasticky a som úplne natešený, že sa teraz ráno pojdem, kuknút, ako to tu vyzerá za svetla.. ;-)
neděle 26. září 2010
sobota 4. září 2010
Niagara
Doprčic čo ja mam písat šak ja nie som žiadny spisovatel. Ja som programátor, mne písanie nikdy nešlo a nepojde. No ale dobre, bude to tak aj vyzerat.. :-)
Na koniec leta sme si s Veronikou, Viktoriou a Paškom vymysleli týždňový poznávací výlet Boston-NYC-Washingon-Niagara-Boston. V NYC aj Washingotone som síce bol, ale ostatný nie a stojí za to sa tam kuknút viackrát. Decká celé leto pracovali, teraz sa vracajú domov a toto je ich posledný týždeň v USA, takže chcú trochu pocestovať.
Ako sme zistili na mieste, tento zájazd organizovali čínania, polovina autobusu boli šikmooký a sprievodca všetko hovoril dvojjazyčne :-). Naviac nešlo o jeden zájazd, ale niekolko roznych a každý deň sme išli iným autobusom s inou skupinou ludí. Napr. u Niagar nas bolo v autobuse asi 40, po Bostone sme jazdili iba my 4 v dodávke so sprievodcom iba pre nás.
Viac o zájazde je tu, úplne presne sa ale programu nedržali: http://www.gotobus.com/us/bostonma/tours/5_dayboston_newyork_washingtondc_corningglassandniagarafallstour_287-1011.html
Ale nepredbiehat. Z Nantucket sme vyrazili minulú nedelu o 19:00, keď deckám skončila šichta. Batožinu si nechali u znameho v Hyanis, lebo na Nantucket už sa vracat nebudú a 3:15 v noci sme vyrazili autobusom smer Boston. Výlet totiž začínal z Bostonu 7:00. Bol krapet problém nájst miesto, odkiaľ sa vyrážalo -- na zadanej adrese bolo kaderníctvo ale 7:00 tam pristál autobus. Išlo sa hned do Washingtonu, čo je cca 6 hodín jazdy. Pochodili sme Washington, na Airspace múzeum, v ktorom som predtým strávil celý deň a neprešiel som ho celé sme dostali 40 minút, potom sa šlo kuknút Capitol, WhiteHouse, Kenedy Memorial a končilo sa v čínskej reštike.
Potom nás odviezli do hotela hodinu od Washingtonu, druhý deň ráno sa išlo do Harshey's Chocolate World, čo je obrovská továrna na čokoládu, sprístupnená turistom.
Dalšia zastávka bola v mestěčku Corning, kde je sklárňa a kde robia aj spústu ozdobných sklenených predmetov. V rámci prehliadky bola aj show, jak sa vyrába váza. Nuda.
K Niagarom sme dorazili k večeru, prebehli turistické centrum a zamierili k vodopádom. Sú úžasné, obrovské, mohutné, hlučné. Navečer sú osvetlené, a spolu so siluetou kanadskej časti mesta Niagara to vytvára krásnu kombináciu farieb. Navečer kanadania pustili americkej strane ohňostroj, bolo to veľmi posobivé.
Prespali sme v hoteli pri Niagarach, druhý deň sa však išlo nazad na exkurziu na lodi. Navliekli na nás pršipláště a povozili nás po spodnej časi rieky, s výhladom na všetky vodopády. Prúd vody sa tam triešti a vytvára permanentý opar, dažďovú penu díky ktorej sme boli hneď skrz nasrkz mokrý. Na slniečku ale zase všetko krásne behom chvilky vyschlo.
Z Niagar sa išlo do New Yorku, kde nás v China Town vysadili, následne zas nasadili a odviezli niekam do New Jersey do hotela. Decká ale velmi chceli vidiet nočný New York, tak sme vypili kávu, vzali taxíka a išli. Na Times Square sme dorazili okolo 23:00, kde sme mali scuka ešte s jedným Poliakom (čo natáča v NYC album), pochodili sme Brodway a všetky vysvietené uličky široko daleko. O 3 sme už ledva chodili, tak sme vzali taxi a išli nazad. Taxikár nemohol náš hotel trafit, dobrú pol hodinu lietal z jednej dialnice na druhú, nie a nie trafit správny exit. Náš hotel totiž bol niekde hned pri letisku, nevedeli sme však kde. Taxikár tiež nevedel, anglicky nehovoril, mapu nemal. Volal som do hotela a nejak nas odnavigovali, na izby sme dorazili o 4 rano.. Decká zaspali, ja ale kávu nepijem takže ja som fungoval až do rána -- aj som čosi nutne nutne potreboval urobit do firmy, tak sa mi chvilka kludu celkom hodila. Budiček bol 6:30, o 7 sme vyražali do NYC.
V NYC sme boli na Empire State s výhladom široko, daleko, potom na Ground Zero, v downtown Manhattane a na okružnej jazde okolo sochy slobody. Potom nás zaviezli zas do Chinatownu, kde sme mali odvoz do Bostonu. Teda skoro sme ten odvoz nemali, lebo náš NYC sprievodca absolutne netušil, že my bysme mali pokračovat do Bostonu, a usilovne nám tvrdil, že zájazd New Yorkom končí. Nejak sa to ale vysvetlilo, nasadli sme na China Bus a vyrazili. V buse som sa zoznámil s moc zaujmavým človekom -- Brad je post-doc na NY University, venuje sa výzkumu hluchonemých. Sám je hluchonemý, s problémami rozpráva, počuje len trochu, vatšinu sa snaží odpozorovat z pier. Ale písal čosi na notasi, ja som tiež vytiahol notebook a nakoniec sme sa rozprávali tak, že sme každý písali text do Poznámkového bloku a cez rameno si ho čítali.. :-). Po dvoch hodinách moc zaujmavých hodinách mi ale došla baterka a bolo po konverzácii :-(. To už ale aj káva prestávala posobit, takže som kvalitne vytuhol.
V Bostone sa nás ujal náš posledný sprievodca. Klučina s dodávkou nás vzal do hotela na prespatie a na druhý deň nás vyzdvihol a zaviezol tam, kam sa decká celú dobu najviac tešili -- do komerčnej zóny s obchodmi. Decká chceli za zarobené peniaze nakúpit nejaké veci jednak pre nich jednak pre známych, ja som za tú dobu skukol Avatara v SONY predajni na obrovskej plazme. Po obchodoch sme šli na kuknút do MIT a na Harvard. Na MIT som sa cítil ako doma -- spústa škaredých chalanov s mastnými vlasmi s notebokom pod ramenom.. :-). No, tak v budúcom živote pojdem študovat tam.. :-)
Sprievodca nás potom zaviezol nazad na autobusovú stanicu (cestou deckám ešte šikovně predal 3 značkové hodinky) a vydali sme sa na cestu do Hyanis. Poriadne som nevedel, kam to vlastne idem, lebo v tej dobe tu zúril hurikán, na Nantucket sa nedalo dostat ani vodou ani vzduchom, hostel v Hyanis bol plný a iné ubytovanie sme zariadené nemali. Toho známeho, u ktorého si decká nechávali batožinu zas až tak moc nepoznali, nakoniec ho ale ukecali, že u neho doma prespíme všeci. Úplne nadšený z toho nebol (zdiela dom ešte s inými), nakoniec sa z toho ale vyklubala celkom solídna párty.. :-). Je fanda do BMW, takže bolo o čom kecat, mal pred barákom športové M3, ktorému sme prehnali pierka, spat sa šlo nad ránom.
Druhý den už lode na Nantucket premávali, takže hned po zobudení som sa so všetkými rozlúčil a nasadol na 14:00 lod, smer Nantucket a rýchlo opat na pláž. Loď práve pristáva v prístave, takže som rád, že som to stihol dopísat..
Plán je ešte tak dva týždne zostat na Nantucket, potom sa uvidí.
Na koniec leta sme si s Veronikou, Viktoriou a Paškom vymysleli týždňový poznávací výlet Boston-NYC-Washingon-Niagara-Boston. V NYC aj Washingotone som síce bol, ale ostatný nie a stojí za to sa tam kuknút viackrát. Decká celé leto pracovali, teraz sa vracajú domov a toto je ich posledný týždeň v USA, takže chcú trochu pocestovať.
Ako sme zistili na mieste, tento zájazd organizovali čínania, polovina autobusu boli šikmooký a sprievodca všetko hovoril dvojjazyčne :-). Naviac nešlo o jeden zájazd, ale niekolko roznych a každý deň sme išli iným autobusom s inou skupinou ludí. Napr. u Niagar nas bolo v autobuse asi 40, po Bostone sme jazdili iba my 4 v dodávke so sprievodcom iba pre nás.
Viac o zájazde je tu, úplne presne sa ale programu nedržali: http://www.gotobus.com/us/bostonma/tours/5_dayboston_newyork_washingtondc_corningglassandniagarafallstour_287-1011.html
Ale nepredbiehat. Z Nantucket sme vyrazili minulú nedelu o 19:00, keď deckám skončila šichta. Batožinu si nechali u znameho v Hyanis, lebo na Nantucket už sa vracat nebudú a 3:15 v noci sme vyrazili autobusom smer Boston. Výlet totiž začínal z Bostonu 7:00. Bol krapet problém nájst miesto, odkiaľ sa vyrážalo -- na zadanej adrese bolo kaderníctvo ale 7:00 tam pristál autobus. Išlo sa hned do Washingtonu, čo je cca 6 hodín jazdy. Pochodili sme Washington, na Airspace múzeum, v ktorom som predtým strávil celý deň a neprešiel som ho celé sme dostali 40 minút, potom sa šlo kuknút Capitol, WhiteHouse, Kenedy Memorial a končilo sa v čínskej reštike.
Potom nás odviezli do hotela hodinu od Washingtonu, druhý deň ráno sa išlo do Harshey's Chocolate World, čo je obrovská továrna na čokoládu, sprístupnená turistom.
Dalšia zastávka bola v mestěčku Corning, kde je sklárňa a kde robia aj spústu ozdobných sklenených predmetov. V rámci prehliadky bola aj show, jak sa vyrába váza. Nuda.
K Niagarom sme dorazili k večeru, prebehli turistické centrum a zamierili k vodopádom. Sú úžasné, obrovské, mohutné, hlučné. Navečer sú osvetlené, a spolu so siluetou kanadskej časti mesta Niagara to vytvára krásnu kombináciu farieb. Navečer kanadania pustili americkej strane ohňostroj, bolo to veľmi posobivé.
Prespali sme v hoteli pri Niagarach, druhý deň sa však išlo nazad na exkurziu na lodi. Navliekli na nás pršipláště a povozili nás po spodnej časi rieky, s výhladom na všetky vodopády. Prúd vody sa tam triešti a vytvára permanentý opar, dažďovú penu díky ktorej sme boli hneď skrz nasrkz mokrý. Na slniečku ale zase všetko krásne behom chvilky vyschlo.
Z Niagar sa išlo do New Yorku, kde nás v China Town vysadili, následne zas nasadili a odviezli niekam do New Jersey do hotela. Decká ale velmi chceli vidiet nočný New York, tak sme vypili kávu, vzali taxíka a išli. Na Times Square sme dorazili okolo 23:00, kde sme mali scuka ešte s jedným Poliakom (čo natáča v NYC album), pochodili sme Brodway a všetky vysvietené uličky široko daleko. O 3 sme už ledva chodili, tak sme vzali taxi a išli nazad. Taxikár nemohol náš hotel trafit, dobrú pol hodinu lietal z jednej dialnice na druhú, nie a nie trafit správny exit. Náš hotel totiž bol niekde hned pri letisku, nevedeli sme však kde. Taxikár tiež nevedel, anglicky nehovoril, mapu nemal. Volal som do hotela a nejak nas odnavigovali, na izby sme dorazili o 4 rano.. Decká zaspali, ja ale kávu nepijem takže ja som fungoval až do rána -- aj som čosi nutne nutne potreboval urobit do firmy, tak sa mi chvilka kludu celkom hodila. Budiček bol 6:30, o 7 sme vyražali do NYC.
V NYC sme boli na Empire State s výhladom široko, daleko, potom na Ground Zero, v downtown Manhattane a na okružnej jazde okolo sochy slobody. Potom nás zaviezli zas do Chinatownu, kde sme mali odvoz do Bostonu. Teda skoro sme ten odvoz nemali, lebo náš NYC sprievodca absolutne netušil, že my bysme mali pokračovat do Bostonu, a usilovne nám tvrdil, že zájazd New Yorkom končí. Nejak sa to ale vysvetlilo, nasadli sme na China Bus a vyrazili. V buse som sa zoznámil s moc zaujmavým človekom -- Brad je post-doc na NY University, venuje sa výzkumu hluchonemých. Sám je hluchonemý, s problémami rozpráva, počuje len trochu, vatšinu sa snaží odpozorovat z pier. Ale písal čosi na notasi, ja som tiež vytiahol notebook a nakoniec sme sa rozprávali tak, že sme každý písali text do Poznámkového bloku a cez rameno si ho čítali.. :-). Po dvoch hodinách moc zaujmavých hodinách mi ale došla baterka a bolo po konverzácii :-(. To už ale aj káva prestávala posobit, takže som kvalitne vytuhol.
V Bostone sa nás ujal náš posledný sprievodca. Klučina s dodávkou nás vzal do hotela na prespatie a na druhý deň nás vyzdvihol a zaviezol tam, kam sa decká celú dobu najviac tešili -- do komerčnej zóny s obchodmi. Decká chceli za zarobené peniaze nakúpit nejaké veci jednak pre nich jednak pre známych, ja som za tú dobu skukol Avatara v SONY predajni na obrovskej plazme. Po obchodoch sme šli na kuknút do MIT a na Harvard. Na MIT som sa cítil ako doma -- spústa škaredých chalanov s mastnými vlasmi s notebokom pod ramenom.. :-). No, tak v budúcom živote pojdem študovat tam.. :-)
Sprievodca nás potom zaviezol nazad na autobusovú stanicu (cestou deckám ešte šikovně predal 3 značkové hodinky) a vydali sme sa na cestu do Hyanis. Poriadne som nevedel, kam to vlastne idem, lebo v tej dobe tu zúril hurikán, na Nantucket sa nedalo dostat ani vodou ani vzduchom, hostel v Hyanis bol plný a iné ubytovanie sme zariadené nemali. Toho známeho, u ktorého si decká nechávali batožinu zas až tak moc nepoznali, nakoniec ho ale ukecali, že u neho doma prespíme všeci. Úplne nadšený z toho nebol (zdiela dom ešte s inými), nakoniec sa z toho ale vyklubala celkom solídna párty.. :-). Je fanda do BMW, takže bolo o čom kecat, mal pred barákom športové M3, ktorému sme prehnali pierka, spat sa šlo nad ránom.
Druhý den už lode na Nantucket premávali, takže hned po zobudení som sa so všetkými rozlúčil a nasadol na 14:00 lod, smer Nantucket a rýchlo opat na pláž. Loď práve pristáva v prístave, takže som rád, že som to stihol dopísat..
Plán je ešte tak dva týždne zostat na Nantucket, potom sa uvidí.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)