Kostarika!!!

1. septembra sa Nantucket premenil z letoviska plného turistov na pokľudný ostrovček s pár obyvatelmi. Galériu sme mali otvorenú iba pár hodín denne, viac to nemalo zmysel, neboli turisti. Zmenilo sa aj počasie, navečer už iba plavky nestačili. Boli sme už teraz pripravit drevo na zimu a začali sme s Paulom chodit na oceán na ryby. Chytil som čosi čomu hovoria bluefish, ale slovník mi to preložiť nevie. Tiež sa mi raz do silonu zamotal vták, musel som ho chudáka odmotávať.. V mori sa občas objavila čierna hlava, chvilu na hladine a chvílu pod -- tuleň. Ryby sme vykuchali a Paul z nich robil šalát alebo filet, výborné :-).

Aj rodinná situácia doma u Paula sa zmenila, keď sa mu prevalilo jeho záletníctvo s Beth. Bolo zaújmavé sledovať vývoj celej situácie od začiatku leta, kedy sa s ňou zoznámil, ako sa "z verného manžela z šťastného manželstva, ktorý by ženu nikdy nepodviedol", stal človek schopný morálne vysvetlit svoje chovanie v "nikdy nefungujúcom manželstve".

David a Caroline sa 22. septembra vracali do Kostariky (Caroline 20., David 22.) a pozvali ma, že možem íst s nimi. Poďakoval som sa, ale keď to opakovali 50 krát, tak mi došlo, že to myslia vážně a súhlasil som.. Wow, objednali sme letenku a bolo.. :-)

Na ceste do Kostariki sme prespali v Hyanis u Davidovej známej. Ten deň som potreboval potenciálnemu klientovi napísať jeden doležitý e-mail, deadline som mal v noci (aby ho mal ráno v pošte). Bohužial spoločenský večer sa vyvíjal smerom nekompatibilným s písaním obchodného zdelenia, a to dosť drasticky. Pamatám si len, že som sa vedome snažil o silný minimalizmus, aby som eliminoval počet nezmyslov.. Ráno som to po sebe čítal a síce kus chýbal, ale inak to poskladané ako tak zmysel dávalo.. :-)

Do San Jose sme prileteli navečer a išli sme na narodeninovú oslavu Davidovej matky. Celá rodina bola z mojej návštevy v pozore, úsmevy od ucha k uchu, keď sa ma pýtali, či som hladný a povedal som, že ani nie, tak to bolo faux paux, lebo očividne mi chceli urobiť radosť.. Tak som sa radšej opravil, že to vonia výborne a že rád skúsim. Ryža s fazuľou, prekvapivo.. :-). Potom sme išli domov k Davidovi. David má v centre dom, alebo skor dačo ako klub (hovoria tomu zámok), v ktorom robia rozne akcie. Fotky z domu a z akcií sú na http://www.artedevibrar.com. Býva tam s Valériou z Argentiny, Manuelom z Mexika a súrodencami Philipe a Paulou z Kolumbie. Valéria je fotografka a má na starosti business - management akcií, Manuel maluje, Philipe a Paula sú interiéroví architekti, ktorý sa s domom vyblbujú -- na každej akcii dom vyzerá inak. Akcie majú rozne, pravidelne mávajú rannú jogu, štvrtovú výuku Tanga, včetně tzv. milongy - tangovej after-party. Občas sa v dome natáčajú reklamy alebo módne prehliadky. Teraz David vyjednáva s jednou Kostarickou televíziou, že bude mať v dome reláciu o varení -- David buďe kuchár, ja budem jest.. :-)

Pochodil som trochu po centre San Jose a je to pre mna tažké -- všetko je tu tak nejak mierne iné. Ale úplne všetko, v obchode kukám na potraviny a neviem, čo je čo. Ovocia tu maju habadej, vatšinu ani nepoznám. Veľmo sa mi smiali, ked som povedal, že papajas jem prvý krát v živote... Platí sa tu colones a som tu milionárom -- 500 kolones je 1 USD. Vybral som z bankomatu na pobyt tuná 200.000, vypočítat koľko je to korún nechám láskavému čitatelovi.. ;-)

Bol som si vybavit kostarickú SIM-ku, lebo som zistil, že Vodafon v Kostarike nemá pokrytie :-(. Mám teda teraz nové číslo, (+506)89082948, aj s mobilným internetom, aj keď dosť pomalým. A pokrytie je iba v mestách, často som bez signálu. Inak keď som hladal obchod, kde predávajú SIM-ky, pochopil som, že to tu bude tvrdé. Jednoho černocha, ktorý teda konečne vyzeral, že anglicky vie, som sa spýtal, kde sa dá SIM-ka kúpit, povedal kilometer rovno a potom doprava. Keď som sa pýtal na názov ulice, schuti za zasmial a povedal, že oni názvy ulíc nepoužívaju, a že "enjoy Costa Rica"..

Mali sme hodinu tanga, ja som teda na tančenie drevo, ale bolo to celkom zaújmavé, v podstate chodza, kedy muž vedie ženu (teda ženu -- v mojom prípade 60 ročného tanečného profesionála z Vermontu, USA). Po jednej lekcii zo mna žiadny preborník nie je, ale proste bolo to zaujmavé.. :-)

Boli sme u Caroline, jej brat (Oskar, 24) má malú stavebnú firmu, postavil v San Jose nemocnicu. Zlatučký chalanisko, povedal že musím skúsit piňakoládu, vytiahol z ladničky ananás, kokosovu zmes a rum a piňakoláda bola na svete :-). S Davidom a Caroline sme sa chceli íst kuknút na sopku pri San Jose, je to ževraj najvačší aktívny vulkán na svete, ale kolo na jeepe sa nám polámalo, urobilo bác. Videl som ho z okienka, že nás predbehlo.. :-( - mali sme uvolnené šróby. Naštastie sme išli pomaly a nikomu sa nič nestalo (ono na tých deravých cestách sa rýchlo ani íst nedá), a hned nám zastavil chlapík, ktorý vytiahol náradie, sám behom chvilky koleso vymenil za rezervu a zase odišiel.. K vulkánu sme ale aj tak nedošli a išli sme k Davidovmu bratovi, ktorý býva v horách, má zahrádku asi ako mávame my, ale pestuje tam banány, avokádo, mango, ananas, kávové boby, cukrovú třtinu a pár druhov ovocia ktorých španielsky názov si nepamatám a anglický netuším.

Včera sme išli do San Isidria, čo je serpentínami cez hory smerom ku Pacifiku. Išli sme autobusom v noci, v preplnenom autobuse sme 3 hodiny stáli. V meste nás vyzdvihol Davidov známy (v BMW dovezenom z USA, loď z NYC do Kostariky stála $900, btw), a išli sme k nemu na dom. Býva pri rieke a chová iguany, už v noci to tu vyzeralo fantasticky a som úplne natešený, že sa teraz ráno pojdem, kuknút, ako to tu vyzerá za svetla.. ;-)