Takže vyrážam znova na výlet, tentokrát Hawaii.. :-)
Let je s prestupom v Atlante, GA. Prespavam v letištnej hale, páč o 4am našeho času už som lenivý brať shuttle do centra a hladať hotel. Ukazuje sa to ako chyba, páč tu čo chvílu behá chlapík s takým obrovským uklidovým vysavačom. Kebyže sa všeci bezďáci čo tu sme zložíme, dostal by za šichtu lepšie zaplatené.. Otázka tlstej imigračnej černošky ma opat zaskočil: Séfaj? - Sorry? - Séfaj? - Eee.. yes, Š á r f y...
Posledných pár hodín letu som bol v tranze, už som len sledoval hodiny a čakal než doletíme. Honolulu je dosť špinavé. Núdzovo som úplne vyčerpaný prespal v jednom nie-až-tak-krásnom hosteli. Ja na ubytovanie nemám veľké nároky, tu som však musel hodne prižmúriť oko. Nebol to problém, po tom lete sa mi zatvárali samé.
Raňajkujem v nejakom čínskom fastfúde, kde som si omylom objednal slepačiu polievku. Celkom to smrdí a chuť nudlí sa nedá k ničomu prirovnat, po pár lyžičkách to vzdávam a idem do Starbucks na muffin.
Išiel som okolo predajne BMW, mali tam moje obľúbené 530i 2003, tak som sa na to popýtal..
Trochu sme pokecali, o aute som vedel asi viac než predavač. Keď som mu na predajni vravel, že je to manuál, hneď úplne zarazený volal technikovi že či fakt... Cena $16.990, to chlapíkovi hovorím, že $10.000 by som dal. A on že OK. Hm, tak som poďakoval, že si to ešte musím rozmyslieť.. Ale aspoň už viem, ako sa tu kupuje v bazaroch.. :-)
Ďalší deň letím na Big Island, kde by malo byť menej ludí a viac pláží na surfovanie. Pristávam v mestečku Hilo, kde od Davida, akéhosi filipínsko-japonského havajčana kupujem bicykel za $60. Jazdí dodávkou z roku '89 a bicykel nebude o moc mladší, ale je funkčný.. Mám dohodnuté ubytko na akejsi farme u hippies dediny Pahoa, kde večer prespávam v pripravenom veľkom stane. Je to uprostred divočiny, v stane je regulérna postel a nad stanom je strecha. Kvákajú tam akési koka-žaby, ktoré sú tu teraz veľkým problémom - došli sem z Brazílie a nemajú tu prirodzených nepriateľov, takže sa im tu hrozne premnožili.
Konečne som sa poriadne vyspal. Ráno vyrážam plný očakávania na miestnu surferskú pláž a zisťujem, že tuná teda nie. Jednak sa tu nedá prenajať surf, druhak je pláž skalnatá a tretiak sú tu silné prúdy a nie je to pre amatérov. Takže rýchlo preč, smerom na druhú stranu ostrova, do mesta Kona, raja surferov.. :-). Cestou ma ešte odchytávajú na akúsi oslavu -- akýsi James z Anglicka tu otvára nový sklad a robí raut. Zo slušnosti zjem čo sa dá a pokračujem daľej. V Hilo ešte pivko s Davidom a večer sadám na bus do Waikoloa, ktorý ma vezie 50 míl za primeraný $1. V Waikoloa je spústa pekných (drahých) hotelov, nehodlám však zachraňovať ameriku pred krachom a prespávam na pláži. Nie som sám. Stretávam sa s zas ďalším Davidom, mladým texasanom, ktorý sa sem presťahoval pred týždňom. Plánuje tu kúpit pozemok a začať farmáriť, zatial ale iba behá s obrovským batohom a prespáva kde sa dá..
Sadám na bicykel a vyrážam 40 míl vyprahlou púšťou do Kona..
