Tých 30 "majlí" bolo smrtelných. Na radu Davida som vymekol a zobral si sebou pitie, ktoré mi po piatich majlách došlo. Táto trasa, predĺžená z Kona do Hawi a zpeť (180km), je pritom povodná Iron Man trasa. Vyprahlá púšť, nikde nič. Nechápem jak to dávájú..
V Kona som našiel špičkový peknučký hostelík, v ktorom som strávil pár dní. Plážičky pekné, ale vatšinou opať skalnaté. Na tých, kde sa surfuje, som však okrem jednej surf rental nenašiel. Tá jedna bola ale fajn. Prvý deň som chytil pár pekných vĺn a potom pláž zavreli, lebo že žralok.. Na inej bola zrovna surferská súťaž, chalani štrnásťročný ušatý vlasatý tam skákali "air". Tichá závist.
Prenajal som Jeep (Wrangler) a s Codym, jedným Kanaďanom, sme si vyrazili na miestnu atrakciu - vulkán Mauna Kae. Hore je doležité observatórium, posledných 10 míľ k nemu vedie po prašnej ceste. Vulkán meraný od morského dna meria cez 10.000 metrov, hora ako taká je teda vyššia než Mont Everest. Díky Codymu sme boli ešte viac high než ostatný turisti a nočná cesta dolu bez svetiel s otvorenou strechou s úžasným výhľadom na hviezdy je jedna z vecí, čo asi nikdy nezabudnem.. :-)
Druhý deň sme ešte preverili schopnosti auta na miestnych plážach. Vrátenie jeepu prebiehalo úplne v pohode -- ženská akorát pípla čiarový kód, otvorila okienka a ukázala mi, kde stojí letiskový bus.
Z Big Island som sa vrátil na Oahu, kam som zamieril na North Shore, dalšie doležité surferské miesto. Okolo vobec nič nie je, našiel som si tam krásny hostelík, ktorý bol takmer prázdny. Je tu jedna reštika, supermarket a kostol. Strávil som tu asi pať dní totálneho relaxu bez ludí. Surf, čítanie surf magazínu, jedlo, kostol. Nič viac. Teda občas kdosi došiel, nejaké Kanaďanky, nejaký starší surfer rozhodca, takže pokecat sa dalo, ale nerušili. Zas som si začal varit japonskú vlajku (ryžu s paradajkou), potom som objavil nutelu po komsi tak potom ešte ryžu s nutelou.. :-).
Posledný deň som si nechutne narazil rebro. Zoskakoval som zo surfu a vlna mi drbla surfom do rebra. Zlomené nie je, ale prvých pár dní som sa moc nevyspal a na surf to tiež nebolo. Aby som vyplnil čas, presťahoval som sa nazad do Honolulu a prihlásil sa do jazykovej školy na angličtinu :-). Je tu spústa mladých, polovina šikmookých, druhá polovina Európania. Bohužial šikmooký moc neiteragujú, s Európanmi je ale prča. Bol tu aj jeden čech, od ktorého som kúpil surf za $100 lebo odchádzal (na surf už po troche zas možem), a bývam načierno na študenskej ubytovni u jednoho švajčiara. Školu som mal iba týždeň, lebo další týždeň už bolo plno, naučil som sa pár frázových slovies, konečne trochu podmienky, mali sme aj business class kde sme sa bavili o krízovom managemente. Furt sa vymýšlajú nejaké akcie nezapadajúce do mojeho konceptu pokludne strávenej dovolenky. Chodím surfovat tu na miestnu pláž, ktorá je síce cez deň preplnená, ale ráno o piatej je prázdna. Akorát decká si ťukajú na čelo, keď sa vracajú z flámu a ja zrovna vychádzam v plavkách so surfom.. :-)
Včera sme mali barbeque na pláži, na dnes som prenajal auto a ideme na dva dni okolo ostrova.. Ale chce ísť úplne každý, takže tie autá sa asi prenajmú dva alebo tri. Chaos..
Ešte poznámočka k tomu, ako sa tu chovajú k zákazníkom -- občas chodievam do Starbucks Coffee, kde je zdarmo internet. Dačo si dám a pár hodín tam sedím. Nikomu to nevadí. Teraz som chcel Strawberry Smoothie, ženská povedala že nemajú banány (ktoré do toho bežne dávajú), či nechcem Strawberry Capuchino. To som odmietol, tak sa ma spýtala, či nechcem smoothie bez banánu. Tak že to skúsim a ona že mi to vobec nebude účtovať...
Žádné komentáře:
Okomentovat