Betania

Tak, mám za sebou mesiac strávený na pláži Sámara, a bol to relax ktorý som už dlho potreboval. Behom tých dní som doslova iba surfoval a pracoval.

Sámara je pekná pláž s jednoduchými vlnami, dobré na učenie. Je to dedina, kde každý každého pozná, myslím, že ak napríklad pošlem pohľadnicu na "Juanita, Samara, Costa Rica", tak že dojde. Dedina je to "se vším všudy", vrátane kohútov ktorý buzeranti hlásia východ slnka od pol piatej. Kurde čo ich na tom furt fascinuje? A prečo to hlásia pol hodinu? Ku kohútom sa obvykle pridávajú opice Mono, ktorých škrekot je tiež dosť intenzívny. Zvykol som si preto vstávať s nimi, aspoň zastihnem Európu ešte v pracovnej dobe, a večer okolo ôsmej ísť spať, aj tak už je tma.

Dá sa tu fungovať lacno aj draho. Ovocie je tu lacné, americké nezmysly pre turistov drahé. Snickers za dolár, banán za 17 halierov. Raz pršalo, bol som hladný, a tak som išiel v daždi, iba v plavkách, bez trička a bez topánok, s pár centami v kapse, do dva kilometre vzdialeného obchodu si kúpiť tri banány. Pre metrosexuála zvláštny pocit..

Na štedrý večer som zostal u Juanity. Bolo nás asi 10, jej známi, nejaký moji známi, nejaký turisti a tak, oslavovalo sa stejkom a ani sa v porovnaní s nami moc nepilo. Dostal som Pura Vida tričko, rozdal fľašu Baileys a nejakú čokoládu (pravú švajčiarsku vyrobenú v Nikaragui).

Po Vianociach som išiel do San José a s Luisom a Davidom sme vyrazili do hor. Je tu horský priechod od karibskej strany po pacifickú, David má pri tejto stezke chatu a ubytováva skupinky turistov. Nakúpili sme jedlo pre 20 ľudí, a vyrazili. Cesta je zlá, autom sa dá dostat iba do polky, aj to iba skutočným 4x4. Asi 30 km bolo terénom v blate, bolo po daždi a už dost neskoro, spodok auta sme riadne vydreli, aj tlmičom sme dali zabrat. Často sa stávalo, že aj s 4x4 sme museli cúvnut a skúsit výstup druhý krát. V polke cesty má David známych, ranč sa volá Tinamú a je to ďalšia chata na priechode, v úplnej divočine. Elektriku nemajú, resp. majú solárne články a motor-generátor pre prípad núdze. Živia tým svetlo v kuchyni a nabíjačky telefónov. Signál ale majú len z terasy a za pekného počasia. Žije tu celá rodina, takýchto chát je tu viac ale sú pár kilometrov od seba. Jeden dom je škola. Chodí tam dohromady 6 detí, rôzneho veku.

Druhý deň sme osedlali kone, naložili vrecia s nákladom a vyrazili na Davidovu chatu. Plán bol vyraziť ráno, lebo tu vždy popoludní prší, ale ako to už tu chodí, raňajkovalo sa do desiatej, potom sa dve hodiny prekecali, potom sa hodinu hľadalo nejaké prestrojenie pre kone, David sa ešte musel vrátit do inej chaty kúpit vajíčka, ale nemali tak ako nám neskor povedal musel ešte do ďalšej, a aby sme to stihli pred zotmením, tak sme s Hectorom a Alexandrom vyrazili bez neho. Normálne ten výstup trvá dve hodiny, nám to trvalo 4 a pol. Došli sme zmoknutý a potme.

Betania, ako sa chata volá, je chata v pralese. Chodník tu pred mnohými rokmi strojmi vyrazila vláda, od tej doby si ju miestny udržujú svojpomocne. Voda z potoka je stiahnutá do kuchyne a záchoda a tečie stále. Miestna rieka je vyhlásená za tretiu najčistejšiu rieku na svete. Kone neuväzujeme, nemajú kam utiecť a ani tu nemajú dôvod.

Po výdatných raňajkách začínajú prípravy pre turistov. Na večeru sme navarili kýbeľ fazolí s ryžou. Boli to nejaký francúzi, prekvapilo ma, že turistikovali v pomerne pokročilom veku. Došli celý zablatený, ale vysmiaty. Druhý deň pokračovali na Tinamú, my sme po nich poupratovali a další deň sa na Tinamú vrátili tiež. Proti plánu sme na Tinamú na žiadosť Santiaga, pána domu, ostali o deň dlhšie. Na večeru sme v rybníku vylovili ryby, očistili, osmažili a spráskli.

Po návrate do San Jose som ostal ešte deň u Luisa, zdedil nedávno dom a chce z toho urobiť hostel. Ešte sa ale namaká, dom je v zlom stave (a to aj na lokálne pomery), k európskemu štandardu to má ďaleko. Ale chce to nazvať Casa Museo, tak snáď ako atrakcia dobré..

Druhý deň skoro ráno sme sa boli prebehnút (zobudil nás David chrápaním), v meste práve štartoval akýsi štvrťmaratón tak som sa pridal. Len tak, ako väčšina bez čísla, naviac som štartoval ako posledný (dav som videl v diaľke), ale dobehol som ho a s dobrým pocitom, že stále dakoho predbieham, dobehol umiestnený niekde v druhej polovici do cieľa..

Po zaslúžených raňajkách som išiel za Oscarom a Caro, a išli sme na Silvestra na chatu do Nicoye, čo je kúsok od Sámary. Silvester prebiehal moc pekne, v kruhu celej rodiny, mladý starý, vyložili si kreslá na terasu a celý večer prekecali. Aj bez pitia.

Druhý deň sme išli na Sámaru, ale bolo tam hrozne natrieskané. Surf nepripadal do úvahy, surf-shopy ani neboli otvorené, lebo by surfovanie medzi toľkými ľudmi bolo nebezpečné. Prenajali sme si aspoň kajak a išli na neďaleký ostrovček.

Zajtra balíme, vraciame sa do San José. A odtiaľ na karibskú stranu.