Do Washingtonu som dorazil 3.7. a po chvílke hladania sa zvítal s Petrom Švecom, spolužiakom z FI MU. Petr si v anglicku dorobil PhD. a teraz je tu druhým rokom na Univerzite v Marylande, kde robí naplno vedu -- konštruuje robotkov pre NASA! V práci je od rána do večera, dávajú mu pekne zabrat. Býva aj so ženou Katkou na okraji Washingtonu, v kludnej štvrti Greenbelt, kúsok od Goddart centra NASA a kúsok metrom od univerzity.
Katka ešte študuje v ČR a na skúškové jazdí nazad. Ked som došiel, bola ešte preč, ale akorát teraz v stredu sa vrátila.
Druhý den po príjazde, 4.7., amíci slávili Den nezávislosti. V centre DC bola velká slávnost, začalo to ráno sprievodom armádnych jednotiek, významných VIP osobností, ktoré nám mávali ale ktoré som vobec nepoznal, rozny klauni, kapely, hodne stredoškolských mažoretiek, cyklisti, korčuliari, sprievody v národných krojoch roznych menšín (japonský, čínsky, brazílsky,...). Celé to trvalo vari tri hodiny..
Pred budovou Capitolu, kde zasadá vláda USA, začal po sprievode festival Hare krišny. Mali tam pár obrovských stánkov, rozdávali jedlo zdarma (dožrala ma jedna obtlstlá američanka, ktorá ochutnala a hned zanadávala, že v tom nie je maso a že sa nediví, že to rozdávajú zadarmu). Z obrovských reprákov púštali indickú hudbu, tak sme celý dav spievali a tancovali Hare krišna, hare krišna, krišna krišna, hare hare, hare rama, hare rama, rama rama, hare hare,... Haluz.
Po festivale bol do noci akýsi gala koncert, vysielaný live na 34 staníc, kde vystupovali rozny významný speváci, z ktorých som ale zase nikoho nepoznal. Chodili tam organizátori a rozdávali americkú vlajočku, každý sa tam cítil velkým národniarom, hodne presladená akcia..
Ked sa zotmelo, začali strielat ohnostroj. Prvých pár minút to bola nuda, potom ale na kvalite pridali, také efekty som eště nevidel -- zvetšujúce sa gule, srdiecka,.. Pekné, akorát sa mi to zdalo moc krátke. Po ohnostroji sa všetci drali do metra, ktoré silne nezvládalo, ale bolo vidiet, že aj amíci sa vedia tlačit ked je treba.
Dalších pár dní bolo extrémne teplo. Ani tu také horúčavi nepamatajú, bolo okolo 90 st. Fahrenheita, ale vlastne neviem, kolko je to st. Celzia a asi radšej už ani nechcem vediet. Petr išiel do práce, ja som chodil po múzeách -- majú ich tu fakt vela, sú klimatizované a sú zdarma. Asi najvatšie a najkrajšie bolo múzeum leteckej dopravy a kozmonautiky, kde boli rozne rekvizity z obdobia boomu letectva, od bratrov Wrightových, cez dvojplošníky (aj moj oblúbený Fokker Dr. I), o prvých komečných letoch nad USA, rozvoji služieb, o najnovších mega-lietadlách, popisu fungovania letísk, fyzikálny kútik vysvetlujúci, ako to že lietadlo vzlietne, ako prúdi vzdych okolo krídla, ako fungujú klapky, ukážky zo vzduchových tunelov,... Druhá čast bola venovaná kozmonatike, o súboj so ZSSR o dobytie mesiaca, ukážky roznych družíc v reálnej velkosti, lunárne chodítka,... NASA použité mašinky dáva práve sem do tohoto múzea.
Večer sme chodili plávat, Petr má plaváren asi minútu od bytu a v tom teple to fakt prišlo vhod. Snažím sa naučit kraula, ale nohy mi ešte nejdú, možem nimi šibať jak chcem aj tak sa nehnem z miesta.. :-(. Ale snád to príde.
V autobuse jeden černoch chcel poradit, že má zamknutú klávesnicu na mobile a že ju nevie odomknút. Tak som mu ju odomkol, ešte som mu ukázal, jak na to, a kde sa nastavuje, aby sa mu nezamykala, tak bol rád. Vyskúšal, či sa z neho dá volat a potom sa mi ten telefon snažil predat za $50...
Včera sme boli na večeru v čínskej reštike, špecialitou podniku je Orange Chicken, obalované kuracie v akejsi pomarančovej omáčke -- moc dobrá, budem musiet zohnat recept a sa ju naučit.
A včul sedím v autobuse do Bostonu..
Žádné komentáře:
Okomentovat